- Views 0
Po roku, ktorý ubehol ako voda, sa konala v dňoch 08. -10.05 2015 naša tradičná celoslovenská akcia s názvom „Sixth by RCexpedition“. Ako lokalita bola zvolená Šachtička, ktorá poskytovala veľké množstvo rozmanitých terénov a ako sa ukázalo, tak aj viacero variant počasia.
Piatok sa niesol v tradičnom duchu. Od rána sme dokončievali a dočisťovali trasy, menili sa varianty a všetko sa pripravovalo na príchod prvých účastníkov. Tí sa začali pomaly schádzať v popoludňajších hodinách, tak sme sa pustili do ich registrácie, aby sme mali menej roboty v sobotu. Tento rok sme si pre účastníkov pripravili aj pár prekvapení. Pri registrácii dostával každý jeden účastník balíček spomienkových predmetov, nálepky k akcii, prívesok s logom RCexpedition a tričko ku akcii. Piatok večer bol venovaný voľnočasovým aktivitám, prípravám modelov na nasledujúce dva dni a diskusiám. Však stretnúť sa s niektorými po roku, tak si človek aj má čo povedať.
Prišla sobota. Ráno sme očakávali najväčší nápor účastníkov a na registrácii sme sa doslova nezastavili. Čas ubehol ako voda a bol najvyšší čas sa postaviť na štart a čakať na príhovor organizátora. Na štart sa tento rok postavilo dokopy 52 modelov, čo je viac, ako minulý rok (pokiaľ ma pamäť neklame). Po príhovore sme sa vydali za zážitkami do lesa. Ako po minulé roky, aj tento rok sme mali trať rozdelenú na dve etapy. Prvá etapa začínala pri chate a kľukatila sa ponad lesnú cestu. Boli tu pripravené podjazdy popod zvalené stromy, miestami sme vytvárali aj nové cesty vo svahu, aby bola trasa zaujímavejšia. Prvá tretina trasy nebola až taká náročná, bola to skôr prechádzka. Zaujímavejšie to začalo byť až od druhej tretiny trasy, kde bolo vytvorené zaujímavé klesanie prudkým svahom. Ale ním sa mohlo ísť len modelom, aby nebola trasa poškodená od modelárov a mohli to zísť aj ostatní. Po tomto klesaní sme dorazili k malej bažine a potoku, ktorého korytom viedla cesta. Tu sme nejako extra nevytvárali cestu, nechali sme na účastníkoch, kadiaľ sa vyberú. Mohol ísť tadiaľ každý, aj s neutesneným autom, nakoľko hladina nebola extra vysoká. Po zdolaní klesania v potoku nasledoval krátky presun k záverečnému stúpaniu. Tu sa trasa kľukatila raz lesom, raz korytom potôčika. Prejazdom viacerých vozidiel tu začali vznikať zaujímavé blatové sekcie. Táto časť trasy sa po časti s potokom už len kľukatila lesom. Po pár minútach jazdy účastníci nakoniec dorazili späť ku chate, kde už na nich čakal obed v podobe guľášu z diviny.
Po obede sme sa vybrali na druhú etapu. Tá opäť viedla lesom, no tento raz smerom na hotel, kde bol prejazdový bod etapy. Chalani tu vytvorili veľmi zaujímavé sekcie. Išiel som na konci kolóny a zberal som autá. Vytvorili sme skupinku približne šiestich áut a i keď sme už dávno nevideli pred sebou kolónu, tak sme si to náramne užívali. Bolo tu množstvo výjazdov, sekcií s bočnými náklonmi a prekážok v podobe konárov a skál. Po výjazde z lesa sa nám podarilo niečo neskutočné a na moje veľké prekvapenie sme natrafili na zvyšok kolóny. Kým sme prešli lesom, tak oni odbočili na malú vyhliadku, kde si boli užiť výhľad na okolie. Dali sme sa dokopy a pokračovali sme po lesnej ceste smerom k hotelu, kde bol krátky oddych na osvieženie a občerstvenie. Po prestávke nasledovala sekcia, na ktorú som sa osobne tešil už od piatku. Vybrali sme sa od hotela smerom k jazierku. Od jazierka sa mi podarilo vytvoriť krásne klesanie dolu potôčikom. Spočiatku malo kamenný charakter, no potom to prešlo do blatistého podkladu. Veľmi mi to pripomínalo sekcie z Tisovca. Klesanie bolo dlhé síce len 20 metrov, ale o to viac som si to užíval. A dúfam, že nielen ja. No v tom sa to prestalo asi páčiť počasiu a začalo nás strašiť. Nad nami zadunel hrom a začalo vcelku výdatne pršať. Ako na potvoru. Nakoľko som nemal pršiplášť, tak som zval auto do ruky a zvyšok cesty ku chate som absolvoval zrýchleným presunom, aby som nebol mokrý ako myš. Postupne dorazili na chatu všetci účastníci a nasledovala porada organizačného výboru ohľadom harmonogramu akcie. Počasie sa časom našťastie umúdrilo a začali sme pripravovať večeru. Boli pripravené chutné klobásky a bravčové mäsko pripravované na grile. Po večeri sa každý venoval svojmu. Niekto diskutoval o zážitkoch z dňa, niekto opravoval autá a niekto sa venoval ping pongu. Aby som nezabudol, pre účastníkov sme vymysleli aj futbal s modelmi, čo bola vcelku zábavná aktivita a všetci sme sa pri nej výborne bavili. Zápas bol viac-menej vyrovnaný, stretnutie skončilo bez vážnejšej ujmy na modeloch. Taktiež bol pripravený rýchlostný okruh, ktorý bol vymedzený medzi stromami a modelári si tu mohli porovnať rýchlosť svojich modelov a taktiež svoju šikovnosť pri riadení modelu.
Nastal večer, dostatočná tma a aj počasie hralo s nami. Prišla na rad nočná etapa. Mali sme vymyslených viacero variant, no nakoniec sme sa rozhodli kopírovať časť prvej etapy. Bol to vcelku zážitok, keď sme si pod nohy mohli svietiť len modelom. Kto mal svetelnú rampu, mal obrovskú výhodu. Osobne som si to náramne užíval a chcel som pokračovať aj ďalej. No z bezpečnostných dôvodov sme sa radšej všetci vybrali na chatu. Lepšie, ako by mal niekoho zožrať medveď 😀 . Nočnej etapy sa zúčastnilo celkovo 12 modelov a všetky sa vrátili v poriadku aj so svojimi vodičmi.
Nedeľa sa niesla taktiež v tradičnom duchu. Bol čas na trialové súťaže. Tu však bola drobná zmena oproti minulým ročníkom. Trialové dráhy boli dve, obe sa išli rovnakým smerom, čiže sme zrušili back trial. Prvá sekcia bola zmesou hliny, zhnitého dreva a čiastočne viedla aj po moste, ktorý končil na vrchole vyvráteného stromu. Táto časť sekcie bola asi najzaujímavejšia a pripravila pre modelárov pár ťažkých chvíľ. Zvyšok sekcie bol skorej jednoduchšieho charakteru, akurát na konci, pred cieľom to bolo zaujímavé pre autá na kríženie, nakoľko tu nasledovali 3 bránky po sebe. Druhá sekcia bola skôr o cite pre model a šikovnosti modelára. Po štarte a pár bránkach nasledovalo prudké klesanie so zákrutou, kam bolo potrebné sa trafiť. Ďalšie bránky boli skôr jednoduchšieho charakteru a nepredstavovali významné riziko zisku trestných bodov. Najzaujímavejšia časť sekcie boli štyri bránky, ktoré boli vo výjazde na kopec a nasledovali tesne po sebe. Prví modelári to mali pomerne jednoduché, keďže prvá bránka bola na priečne uloženom dreve. Ako tadiaľ prechádzali autá, výjazd cez túto časť bol viac a viac náročný. Ale dal sa zvládnuť so správnym citom na plyne.
Po odjazdení všetkých účastníkov trialu nasledovalo záverečné hodnotenie. Ceny pre víťazov boli pomerne zaujímavé a vďaka našim sponzorom aj hodnotné. Vyhodnotenie trialu a súťaže krásy modelov prikladám nižšie v článku.
Záverom mi neostáva už nič iné, len sa poďakovať v mene organizačného výboru RCexpedition všetkým účastníkom za bezproblémový priebeh akcie, za ich účasť v hojnom počte a dúfam, že sa v takto hojnom počte stretneme aj o rok. Taktiež sa chcem poďakovať partnerom akcie za ich podporu pri organizovaní akcie. Vďaka patrí najmä firmám Steiger, Adrim, Tettris, Velcon, CB One, Triumf, Pyroboss, Trost, Media, horskému hotelu Šachtička a pánu JUDr. Jozefovi Liščákovi a taktiež mediálnemu partnerovi 4x4life.
Výsledky trialu:
Kategória ostatné:
1. Lukáš Kutaj (Taurus) – 306 TB
2. Pavel Poliak (Palo Polo) – 542 TB
Kategória ABS:
1. Peter Marko (Marco) – 140 TB
2. Peter Hruška (Pera2008) – 259 TB
3. Stanislav Ďurík (Stanley) – 422 TB
4. Roman Mihálik (Lackey) – 430 TB
5. Tomáš Strieborný (Tomino2005) – 586 TB
6. Miloš Malárik (Milos79) – 750 TB
7. Ľubomír Klobušický (Junior) – 900 TB
Kategória Lexan:
1. Andrej Škamla (Leštenka) – 30 TB
2. Anton Rusňák ml. (Olaf) – 80 TB
3. Anton Rusňák st. (Tony53) – 90 TB
4. Martin Necpal – 130 TB
5. Richard Beňo – 180 TB
6. Patrik Uškert (ZC Pa3k) – 200 TB
7. Ľubomír Koteleš (Kexo) – 250 TB
8. Jozef Rigo – 282 TB
9. Peter Zauška (Fojto) – 290 TB
10. Lukáš Semančík (Lukas2003) – 340 TB
11. Matúš Necpal – 350 TB
Súťaž o Najkrajší model:
1. Ľubomír Klobušický – číslo modelu 070 – Jeep Wrangler Rubicon 3D
2. Stanislav Ďurík – číslo modelu 017 – Ford F350
3. Ľubomír Koteleš – číslo modelu 025 – Mercedes Benz G Pick Up
S pozdravom organizačný tím RCexpedition