- Views 0
Rok ubehol ako voda a naše myšlienky opäť raz smerovali k organizácii podujatia s názvom Winter Classic. A keď Classic, tak sme sa rozhodli pre osvedčené miesto, a to obec Kordíky. Konal sa v poradí už štvrtí ročník akcie, ktorá už tradične uzatvára modelársky rok.
Ako vždy sme započali plánovaním, čo a ako. Ale tým vás tentoraz nebudem zaťažovať. Najväčšia dilema, ktorú sme riešili a robila nám starosti, boli trasy. Plánované boli dve varianty. Snehová a bezsnehová. Nakoľko Matka príroda zaspala a nedodala požadované množstvo snehu, museli sme hladať alternatívne trasy. I tu došlo k pár paradoxom, pretože sme počítali aj s blatom, ale do rána mrzlo a z blata sme nemali nič.
Ráno bolo stretnutie netradične pri lome. Blížila sa hodina H a pomaly sme sa zliezali dokopy. Všetky indície zatiaľ nasvedčujú tomu, že modelov bolo približne toľko, koľko minulý rok, 35 kusov. Mali sme aj najvzdialenejšieho účastníka z „ďalekého“ východu, Kamila, ktorý meral cestu cez 200 km, aby si mohol užiť túto akciu spolu s nami. Po úvodných slovách nášho pána predsedu sme si dali spoločné povinné foto, aby bola táto udalosť zdokumentovaná. Po úvodnom fotení sme sa vybrali na trasu, ktorá viedla priľahlými lesíkmi. Podarilo sa vytvoriť celkom zaujímavú trasu, ktorá miestami viedla pomedzi stromy a vedela potrápiť vodičov. Buď boli oblúky zákruty príliš utiahnuté, vtedy sa bolo potrebné vykrúcať na viackrát, alebo to bolo tak natesno, že ešte aj skrutky na diskoch sa otierali o kmene stromov. Ale každý sa s touto výzvou vedel vysporiadať po svojom. Niekto hladal alternatívne trasy, iný si to nemohol odpustiť a musel to skúsiť. Spočiatku trasa nebola nejaká náročna na chôdzu a výdrž bateriek. Išlo sa viac z kopca, takže skorej dostali zabrať nohy pri schádzaní. Po lesnej časti sa pokračovalo cez lúku, ktorá bola viac menej nudná, iba miestami bola ozvláštnená zjazdom z kopca. Jeden bol mierne zákerný. Na ňom sa dosť prejavilo vyváženie auta a jeho jazdné vlastnosti. Čo som mal možnosť pozorovať, problém mali najmä tí, ktorí mali na streche kopec doplnkov. Po chvíľke sme došli k malej rokline, cez ktorú tiekol potok. Bolo potrebné ho prejsť šikmo s následným výjazdom do kopca. Tu sme uplatňovali pravidlo Top Gearu. Kto mal ťažkosti, jednoducho sme ho tam nechali. Bola príliš zima vyťahovať laná, alebo navijáky 😀 Nasledoval zjazd z kopca s následným výjazdom do kopca a opäť cez potok. Tu to už bolo mierne rozbité a osobne som mal problém vyjsť do kopca. Zadok auta sa mi stále dostával pod previs a znemožňoval mi výjazd. Postrašil som model pravidlom Top Gearu, že ho tam nechám, ale našťastie sa mi podarilo vyhrabať. Opäť nudnejšia časť jazdy a boli sme pri potoku. Tu boli nachystané dve alternatívy prejazdu. Plytká s brodom, alebo hlbšia. Samozrejme som neodolal a išiel som do hlbšej. Výška vody? Smiešnych 13 cm. Tak som ostal v potoku a hladal niečo hlbšie. Aj som našiel, ale pre obavu o model som to radšej vzdal. Nechcel by som ho vyťahovať z tej ľadovej vody. Po výjazde z potoku sa pokračovalo po jeho skalnatom brehu, ktorý vedel potrápiť nejedného vodiča. Našťastie to všetci zvládli bez ujmy. Trasa sa prehupla do svojej druhej polovice a začali sme sa vracať naspäť do lomu. Bolo potrebné opäť prejsť cez potok na druhý breh, kde bol zvalený starý práchnivý strom. Na ňom bol pripravený výjazd na kmeň a potom sa pokračovalo po ňom. Na konci stromu bol zjazd. Veľmi pekná sekcia. Osobne sa mi páčila, i keď ma potrápil výjazd na kmeň. Mokré kolesá, nedostatočný grip, ale dostal som sa naň bez pomoci. Po tejto časti nasledovala chvíľka oddychu. Na lúke sme odstavili modely a niektorí odvážlivci sa pokúšali prejsť cez staré známe laty na druhý breh. Tieto laty určite poznáte z minulých rokov. Dalo sa po nich prejsť na druhý breh rokliny, ale výjazd na kopec už nebol možný. Už sa dalo po nich vrátiť len späť na východzí bod. Po krátkej prestávke sme pokračovali zrýchleným presunom do lomu, kde na nás už čakal guľáš, bôčik a teplý čaj.
Po občerstvení a posilnení nasledovalo voľné jazdenie v lome. Boli pripravené dve trialové sekcie. Tu mi nedá nespomenúť si, že ich stavba bola veľmi náročná. Zem bola primrznutá a bolo takmer nemožné úmiestniť tyčky. Avšak pár ťahov vŕtačkou a tyčky boli na mieste. Taktiež tu bol vytvorený „rýchlostný“ okruh pre modely, ktorý bol skorej o šikovnosti, ako rýchlosti. Bol ozvláštnený niekoľkými prekážkami, aby to nebolo až také jednoduché. Bol tam aj prudký zjazd s následnou zákrutou doľava, takže bolo treba aj vedieť, kedy treba točiť prednými kolesami. A samozrejme, aby to nebolo jednoduché, tak sme všetci stáli na jednom mieste a riadili sme modely odtiaľ. Žiadne behanie za autom, alebo niečo podobné. V každom prípade, bolo to veľmi zábavné a miestami aj napínavé. Krásne odreagovanie a odbočenie od klasického expedičného jazdenia.
Čas bol ale neúprosný a slnku sa už tiež nechcelo viacej zotrvávať na oblohe. Pomaly sa začalo stmievať a účastníci tejto tradičnej akcie sa začali poberať do svojich domovov. Tak nám neostávalo nič iné, len sa rozlúčiť, popriať si veselého Silvestra a každý išiel svojou cestou. Nás organizátorov čakalo ešte balenie všetkej výbavy a trošku upratovania v lome. Ale tým vás už nebudem zaťažovať.
Winter Classic 2014 je úspešne za nami a za všetkých vám prajem veselého Silvestra a všetko dobré v Novom roku 2015. Nech to jazdí bez poruchy a nech sa stretávame čo najčastejšie.
S pozdravom organizačný tím RCexpedition