- Views 0
12.07 2014 – Gameňolom Žarnovica
Dňa 12.07 2014 sa konala v Žarnovici akcia s názvom Gameňolom. Mala sa síce konať už v máji, ale organizátor mal iné povinnosti. Modelárom to však nezobralo chuť sa zúčastniť a nakoniec sa nás na štarte zišlo 9 modelov. V priebehu dňa sa k nám ešte pripojili ďalšie dva, tak nám bolo veselšie.
Po uvítaní a spoločnej fotke sme sa vybrali kamenistou cestou smerom do lomu. Po chvíľke sme odbočili vpravo do doslovnej ďžungle. Niektoré autá by nemali problém sa tam stratiť. Nám, ich vodičom, rastliny prerastali pekne vyše hlavy. Prišli sme na plošinu z kameňov. Ale tie boli natoľko veľké, že boli pre modely prakticky nezjazdné. Takže sme zvolili „letecký“ presun a pobrali sa k cestičke, ktorá viedla naše kroky na hlavnú plošinu v lome, kde sa odohrával celý dej dnešného dňa. Zoradili sme sa pod kopcom za sebou a začali sme skúmať cestičky v lome s modelmi. Niektorým už boli známe, nakoľko sme podobnú trasu absolvovali už v minulosti. Napriek tomu nám nič nebránilo, aby sme sa navzájom hecovali k lepším výkonom a dopravili modely vlastnými silami na vrchol kopca. Takto to chvíľku pokračovalo, až sme došli k jednému z početných svahov a jeden z nás, PeťoS, sa rozhodol, že ho upraví na prejazd. Pustil sa do práce a my sme zatiaľ diskutovali. Po dokončení sme išli otestovať jeho prácu. Dva autá to zvládli, ja som mal smolu. Na Unimogu sa mi podarilo kompletne vyzuť gumu z beadlock disku a tak som mal náhon iba 4×3. Zvlečená guma ma dosť brzdila a i napriek hecovaniu okolostojacich som výjazd vzdal. Pustil som sa do servisu kolesa a zvyšok kolóny zatiaľ pokračoval po cestičke. Väčšina viedla pomedzi popadané skaly, pripadne po okraji plošiny lomu. Stačila by jedna malá chybička, prípadne zaváhanie a model by sa porúčal do značnej hĺbky. Opäť kolóna zastavila. PeťoS-ovi to nedalo a začal opäť upravovať terén. My ostatní sme samozrejme neváhali a pustili sa do debaty. Bol medzi nami aj nováčik, tak sme mu dávali rady, ako a čo funguje. PeťoS dokončil svoju prácu a opäť sme sa vybrali otestovať jeho prácu. Cesta bola vcelku zjazdná, len koniec bol viac strmý a bolo treba dávať pozor na dvíhanie predku auta, pretože aj tu hrozil pád do značnej hĺbky. Našťastie to všetci zvládli bez ujmy na zdraví. Začali sme sa vracať na hlavnú plošinu, kde na nás čakalo občerstvenie. Cestou sme natrafili na niekoľko kaluží. Prvá auto jemne ovlažila vodou, druhá už bola lepšia, blatová a niektoré modely začali získavať nový „lak“. Posledná a najväčšia mláka bola na hlavnej plošine. Poniektorí, vrátane mňa, sme sa radovali ako malé deti a naše modely strávili značný čas jazdením po mláke. Ja som sa tomu povenoval aj po výmene bateriek a auto som kompletne zašpinil. Nebolo na ňom snáď nič čisté, odniesol si to aj interiér a vodič Shaggy. Po občerstvení sme si ešte hodnú chvíľu pojazdili na okolitých skalách a skúšali terénne schopnosti modelov.
Čas od rána značne pokročil a neostávalo nič iné, len sa vydať na cestu domov. Rozlúčili sme sa s kamarátmi modelármi a pobrali sme sa domov.
Na záver už len dodám, že expedícia by nebola expedíciou, keby si to neodniesol nejaký model. Patrikov Dodge si pravdepodobne povedal, že nepotrebuje zadnú nápravu, tak ostala visieť iba na linkoch a auto sa mu pokazilo hneď na začiatku akcie. Mne na Unimogu pre zmenu zase rupol kardan. Nuž, mal už čo to za sebou a dnes v náročnom teréne vypovedal službu.
S pozdravom organizačný tím RCexpedition