- Views 0
Viete, čo sa dialo v dňoch 07. -08.05 2016? Pripravil sme pre vás v podarí už siedmu celoslovenskú akciu zameranú na diaľkovo ovládané modely. Pokiaľ sa niekomu na akciu nepodarilo dostaviť, tak vám stručne priblížim, o čo ste prišli.
Piatok.
Ako tradične patril príchodu účastníkov, ich registrácie a ubytovaniu v krásnom prostredí obce Králiky s výhľadom na Banskú Bystricu. Taktiež sa finišovalo s prípravami tratí, dolaďovaní detailov, chystaní techniky, aby vydržala sobotný nápor a voľnej diskusii. Bolo aj o čom diskutovať, však sa medzi nami objavilo pár nováčikov a taktiež pár nových modelov.
Sobota.
Tá mala tradičný priebeh. Ráno nás čakala rozprava, organizačné pokyny týkajúce sa trasy a mohlo sa vyrážať. Sobota bola ako tradične rozdelená na tri etapy. Prvá bola vychádzkového charakteru. Trasa viedla na starý skokanský mostík, ktorý sa nachádza nad Králikami. Ale najskôr sa bolo potrebné k nemu dostať. Začínali sme pri chate, odkiaľ sme sa presúvali lesíkom popri lyžiarskom vleku. Tu na účastníkov čakal náročnejšie stúpanie, ktorým sa dostali k lanovke pre modely. Tá ich dostala bezpečne cez roklinu k ďalšiemu pokračovaniu trasy. Od lanovky sme sa vybrali smerom ku skokanskému mostíku. Dorazili sme k odrazovej ploche, kde bol pripravený prudký zjazd. Opatrnosť tu bola namieste, nakoľko hrozilo poškodenie modelu. Kto chcel, mohol sa vybrať na vrchnú stanicu po schodíkoch, odkiaľ sa mu naskytol úžasný pohľad na okolie. Ďalši úsek cesty bol už pohodový. Nasledovalo klesanie cez les, cesta nás tentoraz doviedla ku stanovisku rozhodcov, časomiery a pokračovali sme podchodom popod doskočisko. Človek až nechápe, ako môže nechať niekto niečo takéto napospas osudu. Ale bolo na tom aj niečo fascinujúce. Cesta pokračovala ďalej cez jediné blato na trase, ktoré si asi každý patrične užil, ďalej cez pekné stúpanie na blizky kopec, klesanie z neho a za chvíľku sme už boli späť pri penzióne.
Nasledoval oddych, nabíjanie bateriek, načerpanie síl a opravu modelov. Čakalo nás totiž ďalšie dobrodružstvo. Druhá etapa, príznačne nazvaná „Scale“. Tu sa nemohli používať tzv. božie zásahy, veveričky, ani nič podobné. Len pomoc modelov, reťazí, lán, gurtní a umu. Už po pár metroch sme sa dostali do kolóny, nakoľko tu bol náročný výjazd cez kamene. Aj môjho Žuka som tu dosť potrápil, ale nakoniec som to zvládol. V tandeme za mnou išla Murgiho V3S-ka, s ktorou sme si dokázali poradiť takmer všade. Po prekonaní kameňov išlo všetko ako po masle, no problém nastal po niekoľko sto metroch, kde sa viacerí potrápili. A nielen modely s plastovou karosériou, ale aj s lexanovou tu mali problémy. Opäť sme stáli v kolóne a pozerali sa, ako sa vyhnúť problémom. Samozrejme, veľakrát sa tu k slovu dostali reťaže a laná, inak sa tento úsek zdolať nedal. Bol to prudší výjazd, na ktorého konci boli položené kamene pre lepší prejazd cez koreň stromu. Ale tým, že už tadiaľ prešlo viacero modelov, tak to tam bolo už slušne vybrúsené. S pomocou a spoluprácou to však všetci zvládli. Ale čo čert nechcel, tak asi hodinu sme sa „zabavili“ o pár metrov ďalej. Vybrúsený kopec, prevrátené Pajero na boku… Chceli sme ho dostať na kolesá, no aj môj Žuk zostal na boku a o ďalší problém bolo postarané. S pomocou Murgiho V3S-ky sa mi podarilo dostať na kolesá. Teraz bolo potrebné dostať na kolesá Pajero. To sa myslím podarilo s lanom, reťazou a šikovným narábaním s kladkou, nakoľko napriamo sa nedalo obrátiť. Proste spolupráca na úrovni. Takmer všetci sme sa dostali na kopec s pomocou lana. Nasledoval už len úsek cez skaly, ktorý sa dal zdolať bez menších problémov a boli sme zase raz pri penzióne. Koniec druhej etapy. Nasledovala večera, oprava modelov a viac menej voľný program.
Na 22:00 hod. bola plánovaná nočná etapa, tzv. Pathfinder. Trasa bola vytíčená pomocou svietiacich tyčiniek. Stačilo ich sledovať a prejsť celý okruh. No malo to aj zádrhel. Vodiči si mohli svietiť len modelom, akýkoľvek iný svetelný zdroj bol zakázaný. Celý okruh sa išiel približne pol hodinu a miestami to bolo dosť husté. Najmä záverečné klesanie s bočným náklonom. Našťastie sa k nám vrátili všetci, nikoho sme nestratili a ani nezabudli v lese.
Nedeľa.
Nedeľa sa niesla v tradičnom trialovom duchu. Tu bola aj novinka, tento trial bol započítaný do Trialového pohára, ktorý majú pod palcom modelári z Revúcej (MK Ambasador). Boli pripravené štyri sekcie, pričom každá bola niečím špecifická, inak náročná. Ako tradične, bolo to najmä o rukách. Dali sa prejsť aj bez trestných bodov, no vyžadovalo to sústredenie a šikovnosť. Ale išlo hlavne o zábavu. Osobne som si to užil plnými dúškami, niektoré sekcie som ani nedýchal, čo ma tak dokázali potrápiť.
Po odjazdení všetkých účastníkov sme vyhlásili výsledky trialu a zavelili na odchod smerom domov.
Záverom mi neostáva už nič iné, len sa poďakovať v mene organizačného výboru RCexpedition všetkým účastníkom za bezproblémový priebeh akcie, za ich účasť v hojnom počte a dúfam, že sa v takto hojnom počte stretneme aj o rok. Taktiež sa chcem poďakovať partnerom akcie za ich podporu pri organizovaní akcie. Vďaka patrí aj firmám Urpiner, Steiger, Tettris, Velcon, CB One, Triumf, penziónu Horec Králiky, mediálnemu partnerovi 4x4life a v neposlednom rade súkromným osobám za materiálnu pomoc.
S pozdravom organizačný tím RCexpedition