- Views 0
Tak, a Deviata je za nami.
Konala sa v uplynulých dňoch, presnejšie 4. -6. mája 2018. Bola aj špeciálna, nakoľko sme sa vrátili do starej známej lokality, do Tajova. Preto ten názov Back In Tajov. Vrátili sme sa sem po niekoľkých rokoch, avšak je tu stále krásne prostredie a Tajovské lesy majú stále čo ponúknuť. Ale to už predbieham.
Piatok, 04. mája 2018, 16:00 hod. SELČ, Tajov – hotel Lesák
Boli sme tu síce v tento deň o niečo skorej, ale od 16:00 bol plánovaný príchod účastníkov. To sa začali zbiehať pozvoľna a príchod účastníkov prebiehal do neskorších večerných hodín. Tento večer sa niesol tradične v duchu diskusií, príprav na nasledujúce dni a na naše dolaďovanie posledných detailov. Poniektoré detaily sme preberali hlboko do noci, aby sme to všetko zvládli. 😀
Sobota, 05. mája 2018, 08:00 hod. SELČ, Tajov a okolie hotela Lesák
Po mocných raňajkách v podobe troch párkov sme sa pustili do dňa s odhodlaním a vervou. Od 08:00 hod. sme sa intenzívne venovali všetkým, ktorí sa chceli zaregistrovať na akciu, prípadne aj na ubytovanie. Ďalšia skupinka organizátorov sa chystala na prípravu gulášu. Registrácia trvala približne do 09:20. Všetci účastníci sa zatiaľ zoskupovali pred hotelom, aby si vypočuli príhovor organizátora v podobe Tomáša Hollého. Ja som priebežne spočítal autá a napočítal som ich 57. Po úvodných slovách a organizačných pokynoch sme sa pustili do zdolávania terénu.
Avšak hneď po štarte sa Michalovi pokazilo auto, myslím, že regulátor vypovedal službu. Nasledovala oprava, ktorá nás síce zdržala, ale nakoniec, nebolo sa kam ponáhľať. Oprava sa podarila a Tatra pokračovala veselo ďalej. Prvá etapa viedla lesom, čiastočne viedla po Barborskej ceste. Miestami sme pripravili drobné zachádzky, aby sa modelári príliš nenudili. Vytvorili sme tu aj cestu po spadnutom kmeni. Avšak tu sa mi stala nehoda, pri ktorej sa zničil úchyt karosérie. Musel som pristúpiť na núdzové riešenie a karosériu pripáskovať na podvozok. Približne dve tretiny trasy viedli stúpaním, ktoré preverili aj šikovnosť vodičov a kvalitu pneumatík. Po stúpaní musí prísť zákonite aj klesanie, to nás priviedli k vodárni. Tu bola asi najkrajšia časť expedície-potok. Bolo to tak krásne, že miestami to pripomínalo ruskú tajgu na jar. Potok následne križoval cestu, ktorá nás priviedla späť k hotelu, kde bol koniec prvej etapy a čakal na nás obed.
Druhá etapa sa mala niesť v duchu Scale. Tu sme dávali pozor na účastníkov a sledovali sme ich pri jazde. Nakoniec, traja mali získať cenu za Scale jazdu. Vyrazili sme od hotela smerom popod starú známu „Zlochovu“ chatu, kde sa cesta stoćila doľava cez les a nadviazala na dlhý rigol. Nakoľko popršalo pár dní pred akciou, mali sme v ňom aj blato. Práve tu sa ukázali schopnosti a znalosti modelárov. Avšak každí sa s tým so cťou pobil a rigol zvládol. Čo však niektorých dostalo, bola blatová jama na konci rigolu. Mal som tú česť vidieť tu dva modeli, ako pred koncom ostali stáť a už sa nepohli. Však, Miloš a Roman. 
Potom sme opäť križovali les na jeho spodnom konci a cestou sme sa dostali k potoku. Tomu sa viacerí potešili, nakoľko si tu mohli umyť modely od blata. Trasu sme viedli popri potoku, ktorý sme viackrát križovali. Nakoniec sme sa napojili na cestu, ktorá nás opäť doviedla k hotelu. Tu nás čakala večera, opravy modelov, diskusie a vyhodnotenie účastníkov.
Cenu pre najvzdialenejšieho účastníka získal Lipi z Maďarska. Ceny za Scale jazdenie získali Paľo Poliak, Viktor Kantner a Fero Duraj.
Cenu pre malého Scale-istu získal Jakub Malárik.
A samozrejme, v neposlednom rade cenu za najkrajší model získal Tomáš Strieborný a jeho Jeep Wrangler Rubicon.
Po vyhodnotení sme sa navečerali a niektorí sa pripravovali na tretiu, nočnú etapu.
Tu účastníci nasadli na korbu terénneho pick-upu a následne boli vyvezení na miesto v okolí hotela. Najprv si však museli zaznačiť jeho pozíciu, aby sa vedeli dostať späť. Pravidlá boli tradične, použiť sa mohlo len osvetlenie modelu. Našťastie sa vrátili všetky štartujúce posádky a medvede si museli nechať zájsť chuť.
Nedeľa, 06. mája 2018, 09:00 hod. SELČ, Tajov – bezprostredné okolie hotela Lesák
Po raňajkách sme sa pustili do stavieb trialových trati. Nakoniec sme postavili 3, ale myslím, že stačili a užil si každý. Tu budem trošku citovať Peťa Blaškoviča, nakoľko som nejazdil ani jednu. Prvá bola skôr oddychového charakteru a niesla sa v znamení hľadania bránok v tráve. Tráva zelená, vlajočky na bránke tiež, tak si to viete predstaviť.
Druhá, moja sekcia bola už trošku ťažšia, no nie nezjazdná. Jazdcov potrápila, ale dala sa zajazdiť za minimum trestných bodov. Bola orientovaná pod borovicou na svahu a využil som všetky možnosti, čo mi poskytla. Boli tu náklony, výjazdy, zjazdy a aj miesto na prekríženie.
Tretia sekcia neostala nič dlžná svojmu staviteľov, Peťovi Hruškovi. Ten pripravil náročnú sekciu, ktorá už dokonale preverila každého, kto sa na ňu odvážil vojsť kolesami. Ale v dnešnej dobe nieje nič zadarmo, tak si to jazdci museli vydrieť.
Jazdy a jazdci boli pomerne vyrovnaný, no poniektorí spravili miestami hlúpe chyby a stalo ich to poradie. Po odjazdení všetkých jazdcov sme dopísala ich trestné body do tabuľky a skončilo to nasledovne:
Kategória žiaci:
1. René Duraj
2. Martin Hollý
3. Nina Zemančíková
Kategória lexan:
1. Anton Rusňák st.
2. Lipot Ruckl alias Lipi
3. Peter Marko
Kategória ABS:
1. Peter Blaškovič
2. Peter Hruška
3. Pavol Poliak
Na záver už len poďakujem všetkým zúčastneným za príjemnú atmosféru, organizačnému výboru za skvele pripravenú akciu a v neposlednom rade aj sponzorom, bez ktorých pomoci by sme to zvládali o niečo ťažšie. Menovite ďakujeme pivovaru Urpiner, Ľubovi Novákovi a jeho firme Triumf, firme CBone a Trost.
S pozdravom organizačný tím RCexpedition.