02.08 2014 – Expedícia Sitno

  • Views 0
  • Rating 12345

Na tretí ročník expedície na Sitno sa nás zišlo 18. Podobne, ako minulý rok, aj tento rok nám počasie ukazovalo, aký deň nás bude čakať. Bolo slnečno, na oblohe ani mráčika a bola príjemná teplota, ktorá sa počas dňa šplhala k svojej hornej hranici. Tú určili Ilkovci na cca 30°C.  Na túto akciu prišiel aj nový člen z Martina, konkrétne Ludo44, ktorého sme medzi nami uvítali. Po úvodnom povinnom fotení sme sa vybrali na cestu. Tá viedla už známym turistickým chodníkom, na ktorom bolo množstvo koreňov a skál, na ktorých si mohli vodiči vychutnávať terén, prípadne,k to si chcel ušetriť auto, mohol ísť po alternatívnej trase, ktorá nebola taká náročná, ale o to bola nudnejšia. Pri studničke bola prvá zastávka. PeťoS tu vybudoval menšie brodisko a nakoľko máme radi vodu, tak sme neváhali pojazdiť s modelmi vo vode a natočiť pár videí. Po občerstvení a „umývacom programe“ podvozku sme sa vybrali na ďalšiu časť cesty, ktorá mala oddychový charakter. Trasa viedla po turistickom chodníku smerom na Tatársku lúku, kde sme pokračovali v minuloročných šlapajách. Dorazili sme ku známemu vodnému žľabu, kde bolo viacej vody ako na prvej zastávke, na studničke. Ako tradične sme neodolali a spravili pár prejazdov po vyjazdených koľajách. Po intenzívnom zablatení podvozku sa viacero modelárov vrátane mňa rozhodlo umyť podvozok a karosériu v žľabe. Predsa by sa občas patrilo doniesť model domov čistý. Odtiaľto sme pokračovali tradične smerom na vrchol so zastávkou na zrúcanine hradu Sitno. Výhľad nielen zo zrúcaniny hradu, ale aj z vyhliadky na vrchole Sitna bol nádherný. Obloha bola čistá a jasná, takže sa dalo vidieť pekne do ďaleka. Veľa z nás využilo túto príležitosť si na vrchole oddýchnuť a načerpať sily pred návratom na parkovisko. Po oddychu zavelil organizátor na odchod a pomaly sme sa pobrali naspäť. Na začiatku cesty boli schody, takže modely museli chvíľku absolvovať „letecký“ presun. Schodov pomaličky ubúdalo a tak mohli naše modely pokračovať opäť po svojich. Poniektorí odvážlivci miestami neváhali a ich modely zvládli zísť schody bez ujmy na karosérii, prípadne podvozku. Po krátkej jazde sme sa vrátili na Tatársku lúku. Tu nám to nedalo a keďže bola lúka pokosená a na nej kopy sena zakryté plachtou, rozhodli sme absolvovať výzvu, kto vyjde na vrchol kopy sena. Pokúšali sme sa o to mnohý, ale len niektorým sa to podarilo. Mne osobne to veľmi nešlo a tak som si užíval kotúlanie modelu dolu kopou. Nedalo mi to, nechcel som sa nechať zahanbiť, tak som použil menší trik, nadvihol som plachtu a hneď som bol na vrchole aj ja. Občas treba aj cheatovať 😀 . Moje blbnutie si ale nakoniec odniesla prasknutá karoséria, čo som zistil až doma. Ale každá zábava raz musí skončiť a tak sme sa rozhodli pokračovať ďalej. Prišli sme k studničke, po ktorej nasledovalo klesanie, po ktorom sme predtým išli nahor. Záverom musím konštatovať, že táto expedícia bola vydarená. Počasie super, partia tiež, ale najmä neodniesol si to žiaden model(teda o žiadnom neviem :-) ).

 

S pozdravom organizačný tím RCexpedition


U tohoto článku nemôžete pridávať komentáre.