- Views 1813
Na tohtoročné ukončenie expedičnej sezóny 2013, na podujatí Winter Classic na Kordíkoch sa nás zišiel dvojnásobný počet modelárov oproti minulému roku. Prípravy na expedíciu prebiehali niekoľko týždňov vopred. Najprv v administratívnej forme, potom vo forme výberu tratí a nakoniec, deň pred akciou vo forme finálnej prípravy trate. Tu začnem trošku netradične, v piatok. Ako organizačný výbor sme sa stretli už v ranných hodinách, aby sme si rozdali úlohy, naplánovali prípravu a následne sa pustili do úprav. Ale bol tu jeden zádrhel. A to počasie. To nám príliš neprialo, pár dní predtým aj mrholilo, tak sneh, ktorý sa ešte ako tak držal bol pekne mokrý. Neboli sme zo situácie veľmi nadšení, ale akcia sa musela konať. Snehu nebolo ani zďaleka toľko, čo minulý rok, tak nám príprava dala poriadne zabrať, aby vôbec bolo možné vyjsť s modelmi do kopca. Doobeda sa pripravovali hlavné trasy, poobede sa zase v lome upravoval povrch a po zotmení sme začali stavať stan a prístrešok. Unavený po celodennej práci sme si ľahli neskoro v noci spať. Tento rok vďaka podstatne teplejšiemu počasiu sme spali v stane v lome. Áno, dobre čítate. Prežili sme to všetci a bez ujmy na zdraví. Prišlo sobotnajšie ráno a pomaly sme vstávali. Privítal nás ešte hrozivejší pohľad. Snehu dosť ubudlo. Mali sme obavy, či ešte nejaký po trase bude. Našťastie bol. Udrela deviata hodina a pobrali sme sa z kempu na miesto štartu. Tu nás čakalo veľmi milé prekvapenie. Parkoviská po oboch stranách boli zaplnené autami, modelmi a ľuďmi. Prekvapene sme na seba pozerali, či dobre vidíme. Oči nás neklamali. Bolo to tak. Prišlo veeeeeeeľmi veľa ľudí a nás to potešilo. Po zvítaní sme autá uložili na povinné spoločné fotenie. Aby som bol presný a naviazal na úvodné riadky, mali sme tu 35 modelov. Ťažko uveriť, ale je to tak. Mali sme účastnícky rekord. Po povinnom fotení a príhovore pána predsedu sme sa vybrali pomaličky na trať. Spočiatku sme išli nudne dolu kopcom, tak kto mal náladu, skracoval si nudnú chvíľku jazdou po snehovom poli. Miestami autá zapadávali, ale po chvíľke trápenia sa dokázali samé vyslobodiť. Došli sme k menšej bažine, pri ktorej sa dalo natočiť video. Všetci sme sa zoradili do kolóny a vyrazili sme. Niekto pomaly, aby si nenamočil elektroniku, niekto to riadne rozbehol, aby vytvoril efektné vlny. Kolóna pokračovala ďalej a dorazila k špeciálke. Tá sa nachádzala pod stromami a viedla po kameňoch. A aby to nebolo také ľahké, bolo na nich aj vlhké lístie a zvyšky snehu. Po prejdení špeciálky sa pokračovalo po trati ďalej a strmším kopcov hore k ďalším zážitkom. Po pár desiatkach metrov autá dorazili k potoku. Väčšina odparkovala svoje modely na pripravené parkovisko, dávala si pauzičku na čaj, prípadne na iné neresti. Kto chcel, blbol v potoku, prípadne skúšal rôzne varianty jeho prechodu. Po krátkej pauze sa pokračoval ostatok cez potok smerom k ďalšej špeciálke. A tá bola opäť pod stromami, po kameňoch a na konci po okraji rokliny. Tentoraz boli kamene bez väčších problémov a dalo sa tu pekne vyblbnúť. Autá išli väčšinou v kolóne za sebou, tak sa dali natočiť aj pekné zábery do videa, prípadne nejaké tie akčné momentky. Po opustení špeciálky sme stáli na brehu väčšej rokliny, ktorá bola preklenutá dlhými latami. Tie slúžili ako most pre autá a niektorým dal dobre zabrať. Našťastie sa dostali na druhú stranu všetky autá bez ujmy. Po prejazde posledného auta sme sa vybrali smerom do lomu. Čakalo nás už len mierne stúpanie, jazda po asfaltke a dlhšia pauza na obed. Po obede už len nasledovalo voľné jazdenie po kameňolome, kde sme vytvorili rôzne trasy pre spestrenie. Kto chcel, jazdil, diskutoval, vymieňali sa skúsenosti medzi modelármi a nadväzovali nové známosti. Po pár hodinách už len nasledoval pozvoľný odchod účastníkov z lomu k vozidlám.
